ROZPRÁVKA O NESPOKOJNOM PSÍČKOVI

            Rozprávky bývajú aj pre nás, dospelých, školou života, keďže v sebe ukrývajú nehynúcu múdrosť. Jedna z nich hovorí o psíčkovi Jennie, ktorý mal všetko, čo potreboval pre svoj život. Spával na mäkkých poduškách a na potravu mal dve misky. Býval s domácimi vo vnútri teplého domu a mohol sa na svet pozerať dvoma priestrannými oknami. Mal veľa aj ďalších výhod, ale predovšetkým – vedel, že jeho pán ho má veľmi rád.
            A pri tom všetkom nebol šťastný. Preto si raz večer zbalil veci do veľkej koženej tašky, naposledy sa pozrel von oknom a chystal sa odísť. Kvetina v kvetináči, ktorá stála na „jeho“ okne, nechápavo zavrtela hlávkou: „Vari je to možné pochopiť? Máš všetko, čo si praješ a k tomu ešte niekoho, kto ťa má rád. Prečo vlastne chceš odísť?“ „To je pravda,“ odpovedal psík Jennie, „a predsa cítim nespokojnosť. Odchádzam, pretože chcem mať, čo ešte nemám. V živote predsa musí byť viac ako len „všetko“!“
            To isté platí o mnohých ľuďoch, ktorí majú všetko – milujúceho partnera, zdravé deti, podmienky pre slušný život. A predsa im to nestačí. Kdesi vo svojom vnútri cítia, že v živote musí byť „čosi viac, ako mať všetko“. Tušia, že musí existovať ešte čosi alebo Ktosi, čo alebo Kto naplní ich život.
            Človek z najhlbších hĺbok svojho vnútra cíti, že nebude spokojné jeho srdce, kým nespočinie v Bohu.